Z pohľadu diváka to vyzerá tak jednoducho. Na javisku súbor pôsobí dojmom jednej duše, jedného tela a hlasu. Skrátka, všetko sa deje dokonale synchrónne. Chlapov, zdá sa, akoby jedna mater mala, dievčatá sa vznášajú ako pierka, do rytmu tónov im hrajú farby sukní. Vysmiatej kapele stačí jedna výmena pohľadu a každý vie, čo má vybrnkať. Všetko prebieha ľahko s úsmevom, tanečné vystúpenia sprevádzajú neraz i herecké výkony. V skutočnosti sú za každým pohybom, krokom a úsmevom tanečníkov hodiny potu na parkete v telocvični a natancované doslova kilometre. Všetko, čo tvorí život a pôsobenie v profesionálnom folklórom súbore, čo sa pre divákov chystá a ako utrpel pandémiou, vám porozprávajú samotní členovia takmer štyridsaťročného UFS Trnafčan.
Pandémia počet členov okresala
Robiť akýkoľvek šport na istej úrovni nikdy nie je „lacný špás“. Človek do zmysluplnej aktivity smerujúcej k výsledku prináša vklad nevyčísliteľnej hodnoty – seba. Napriek všetkým snahám zohrávajú významnú úlohu nepredvídateľné okolnosti. Posledné dva roky situácia nehrala do karát nikomu. Keďže folklórny súbor nesie prívlastok univerzitný, je zrejmé, že väčšinu členov tvoria študenti vysokých škôl. Trnava sa na dlhú dobu vyľudnila, na čo doplatil aj súbor.
„Práve vďaka opatreniam, ktoré zamedzovali stretávaniu, sme nemohli trénovať. Niekedy som mala pocit, akoby sa niektorí členovia od seba navzájom vzďaľovali. Samozrejme, aktuálne máme v súbore omnoho menej členov, ako pár rokov dozadu, keď som v ňom začala tancovať ja. Chýbajú najmä chlapci. Minulý rok sme mali veľa členov, no ako sa všetko zatvorilo, študenti zostali doma.“
180 minút „kardia“, minimálne dvakrát týždenne
Za bežného chodu sú tréningy dvakrát do týždňa. Teraz počkajte – trvajú 3 hodiny, pričom prvú polovicu tvorí rozcvička, druhá polovica je venovaná pilovaniu techniky a „čisteniu“ už naučených tancov. Pred vystúpeniami súbor organizuje víkendové sústredenia, pričom po jednom dni krokomer na hodinkách tanečníkov ukazuje nabehaných aj 17km.
Dopomôcť k renesancii súboru môžete aj vy, dopyt je najmä po pánoch
Talentu a chuti na sebe pracovať sa limity nekladú. Spodná veková hranica súboristov je 15 rokov, a potom už len fičíte, dokým vám kĺby stačia. Do tímu sa možno dostať prostredníctvom náborov, ktoré sú spravidla v septembri – čo súvisí so začiatkom semestra a s príchodom študentov. Konkurz má niekoľko častí: spevácku, tanečnú, muzikantskú, podľa toho, s čím ste „prišli na trh“.
Predošlá skúsenosť je výhodou, nie však podmienkou
„Hlavné je mať chuť zlepšovať sa, nádejný folklorista musí aspoň trochu vedieť, o čo ide, musí mať disciplínu a trpezlivosť, všetky skúsenosti alebo znalosti v oblasti folklóru sú len výhodou. So správnou motiváciou, okolím a láskou k folklóru sa vždy vie človek posúvať ďalej, aj keď to hneď nebude dokonalé. Laici, ktorí sa zaujímajú o veci spojené s folklórom, majú u nás dvere otvorené, len treba byť vytrvalí,“ odkazujú potenciálnym záujemcom členovia súboru.
V súčasnosti sú detské ľudové súbory plné nádejných pokračovateľov v šírení ľudovej slovesnosti, no počas dospievania človek prechádza rôznymi fázami, ľudia prichádzajú a odchádzajú, to je cyklus, ktorému sa nevyhneme.
Ak dostanete na konkurze „zlatý buzzer“, čaká vás rad vystúpení
Trnafčan má pred sebou pilné dni. Všetky zložky súboru pracujú ako včielky. Vystúpení na najbližších pár mesiacov je viac než dosť, avšak vrcholom bude letná účasť na trojtýždňovom medzinárodnom folklórnom festivale v ďalekej Kolumbii. Kapela pripravuje piesne na pripravované CD, pripravujú sa nové tance, vylepšujú sa staré, oprašuje sa pozabúdané.
A na záver len toľkoto:
„Každému vrelo odporúčame život vo folklórnom súbore. Zážitky a skúsenosti sú na nezaplatenie, budú to nezabudnuteľné roky, na ktoré budete spomínať,“ – váš Trnafčan.
